Realita

Autor: Martina Gálusová | 4.3.2012 o 16:11 | (upravené 4.3.2012 o 16:54) Karma článku: 8,64 | Prečítané:  310x

Každý deň mnohí cestujeme dopravnými prostriedkami.Presúvame sa z jedného miesta na druhé,z mesta na dedinu alebo naopak.Ako také cestovanie spravidla prebieha?Na nástupišti sa vytvoria zhluky čakajúcich pasažierov.

Pokiaľ je čakajúcich veľa a sú medzi nimi aj žiaci-tí sa rozostupia tak,aby aspoň jeden zo skupiny mal šancu stáť pri dverách prichádzajúceho autobusu. Žiakov je možné mnohokrát rozlíšiť a zaradiť podľa slovnej zásoby.Autobus prichádza,nervozita sa zvyšuje.Oči starších ľudí neveriacky sledujú ako sa neprekonateľným behom žiaci sústredia pred otvorenými dverami a taškami znemožnia vstup skôr narodeným dovtedy,kým sa všetci nenahrnú dnu a neobsadia aj tie najposlednejšie voľné miesta. Starí ,chorí,ľudia s paličkou ,matky s deťmi v náručí,...majú smolu. Ak sa náhodou niektorému z nich aj poštastí predrať sa neprekonateľnou bariérou tých neskoršie narodených ,počúva na svoju adresu občas dosť nápadité vyjadrenia, ktoré vonkoncom nie sú žičlivé a prajné. A pritom možno ten prešedivelý pán práve odišiel z nemocnice. Možno tá pani v šedom kabáte celý deň obsluhovala hlučnú linku v mliekarni a je nesmierne unavená.Možno tá druhá pani ubolenú chrbticu. Matka alebo starká s dieťaťom náručí sa bojazlivo obzerá dookola s nevyslovenou obavou : " Ako prežiť nastávajúcu cestu bez ohrozenia seba alebo dieťaťa? " Ale žiaci už svoje okolie nevnímajú.Akurát sa so zavretými očami oddali počúvaniu najnovších hitov alebo podriemkávajú.Vodič už zo zásady reaguje na nespratníkov len v prípade ,keď si vyložia nohy alebo sa rozhodnú ničiť časti autobusu. A ostatní starší cestujúci ? Zistili,že osloviť mladých sediacich ľudí nemá význam. Nezriedka sa stáva,že práve staršia pani alebo pán vstanú a uvoľnia miesto tomu,ktorý by len s námahou absolvoval cestu postojačky.Ale ani to mladí nevidia,nepočujú ,nevnímajú.Samozrejme nie každý mladý človek vykazuje takéto správanie,existujú aj výnimky. Je pekné a potešujúce sledovať ako v preplnenom autobuse,trolejbuse alebo inom prostriedku metskej hromadnej dopravy vstane sám od seba mladý človek a pustí práve toho staršieho "pasažiera ". Prečo som sa rozhodla uverejniť tento príspevok ? V dnešnej dobe sa všade prezentuje mladosť a mladí .Tvár pokrytá vráskami nie je in . A mnohokrát ani ľudia vyšších vekových kategórií nás neoslovia. Práve naopak. V starých ľudových rozprávkach síce zle dopadne ten,kto vekom poznačenú osobu poníži,ublíži jej,odmietne pomoc.V dnešnej dobe rozprávky čítať nezvykneme,vo filmoch a časopisoch sa otázka úcty k starším a ochoty pomôcť nenosí a nerieši.Sme mladí,krásni,svet patrí nám.Budeme však večne mladí a zdraví? Staré slovenské príslovie hovorí : " Správaj sa k iným tak,ako by sa mali iní správať k tebe". Je to problematika stále aktuálna a hlavne v týchto časoch ,kedy rušia všetky možné spoje,len aby ušetrili.Preto by sme sa mali zamyslieť a porozmýšlať o svojich pocitoch k starším a starým ľuďom. Pretože láska súvisí s úctou.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?